Rady od odborníka
- Sú výživové doplnky na prírodnej báze vhodné aj pre deti?
- Ako často by sme mali jesť ryby?
- Je dôležitá pravidelnosť v stravovaní dieťaťa? Ako často by malo počas dňa jesť?
- Sladkosti a deti – ako často ich môžu jesť, prípadne čím ich nahradiť?
- Aké je správne zadelenie jedál počas dňa?
- Ako mám dieťa presvedčiť, aby jedlo ovocie a zeleninu?
- Aké tekutiny a koľko by mali deti denne piť?
- Moje dieťa odmieta jesť niektoré potraviny, čo s tým?
- Čo mám robiť keď má moje dieťa má nadváhu?
- Ako motivovať dieťa, aby malo chuť k jedlu?
Sú výživové doplnky na prírodnej báze vhodné aj pre deti?
Vo výžive jednoznačne preferujeme prirodzené formy všetkých živín - základných, podporných a ochranných. Len v prípade akútneho nedostatku počas choroby, v čase rekonvalescencie, alebo pri ochorení spojenom s neschopnosťou prijímať a využívať niektoré živiny v prirodzenej forme (alergie, intolerancie, poruch trávenia a resorpcie, iné závažné ochorenie spojené s nechutenstvom...) je možné deficitné živiny doplňovať formou výživových doplnkov. Najčastejšie sú to kombinované multivitamínové a multiminerálové prípravky. Po odznení základnej príčiny je potrebné vrátiť sa k ich prirodzeným zdrojom, kde vzájomná synergia živín potencuje aj preventívny efekt.
Ako často by sme mali jesť ryby?
Minimálne raz týždenne, ideálne dvakrát. Ryby sú ideálna potravina využívaná v racionálnom a tiež diétnom stravovaní. Rybie mäsko obsahuje kvalitné bielkoviny s vysokým zastúpením esenciálnych aminokyselín, rybí tuk okrem vitamínov A, D je zdrojom polynenasýtených mastných kyselín vrátane EPA a DHA, ktoré sa uplatňujú v prevencii civilizačných ochorení - aterosklerózy, srdcovocievnych ochorení. Sú zdrojom mnohých minerálnych látok, hlavne vápnika, fosforu a morské ryby aj jódu. Vedecké štúdie dokázali, že konzumácia rýb aspoň jeden krát týždenne výrazne znižuje riziko aterosklerózy a infarktu. Navyše je dokázané, že národy, ktorých stravu tvoria ryby a morské príšerky majú nižší sklon k obezite a depresiám a celkovo sa dožívajú vyššieho veku v dobrom zdraví.
Je dôležitá pravidelnosť v stravovaní dieťaťa? Ako často by malo počas dňa jesť?
Pravidelnosť a optimálne rozloženie stravy počas dňa je dôležité v každom veku a u detí zvlášť. Kvalita a kvantita stravy musí rešpektovať psychické a fyzické výkony. Pedagogický proces, vnímanie nových informácií je na prísun energie, stavebných a podporných živín mimoriadne náročný. Stravu delíme do 5-6 porcií tak, aby raňajky + desiata + obed pokryli 65% energie a živín, pretože v tomto čase podávajú deti najnáročnejšie psychické výkony. Popoludnie a večer je určený na relax a strava môže byť ľahšia. Nepravidelné stravovanie spojené s výrazným kolísaním hladiny cukru v krvi je škodlivé a často sprevádzané zdravotnými problémami, vrátane sklonom k obezite.
Sladkosti a deti - ako často ich môžu jesť, prípadne čím ich nahradiť?
Sladkosti sú maškrta, nie nevyhnutnosť a vo výžive detí ich musíme z preventívneho hľadiska zdravotných problémov v neskoršom veku primerane korigovať. Sladkosti majú vysoký glykemický index, ktorý čím je vyšší tým na kratší čas zasýtia. Okrem cukru obsahujú zväčša aj nežiaduce nasýtené tuky Sú typy detí, ktoré od malička inklinujú výraznejšie ku konzumu sladkostí. Tu musíme byť opatrní a nenápadnou formou ich obmedzovať resp. snažiť sa preorientovať na menej rizikové druhy - horká čokoláda s vysokým podielom kakaa, sušené, nie kandizované ovocie, orechy, müsli tyčinky bez polevy. Sladkosti do detského jedálneho lístka patria, ale len ako spestrenie. Bolo by ideálne, keby sa pre deti čerstvé ovocie stalo maškrtou.
Aké je správne zadelenie jedál počas dňa?
Základom správnej výživy dieťaťa je optimálny stravovací režim. Dôležitý je počet denných jedál, pravidelná doba ich podávania, zachovanie primeraných intervalov medzi jedlami a vyváženosť v množstve a kvalite. Celodennú stravu je potrebné rozložiť do 3 hlavných a 2-3 doplnkových, menších dávok. Deti treba učiť pravidelnému stravovaniu už od detstva.
U školopovinných detí je v priebehu dopoludnia kedy dieťa podáva najväčšie psychické výkony, príjem energie a potrebných živín mimoriadne dôležitý. Práve dopoludnia a vrátane obeda, by malo vaše dieťa prijať 60-65 percent celodenného množstva stravy. Olovrant a večera by mali tvoriť ľahšie jedlá. Optimálne rozloženie v priebehu dňa je: raňajky 20%, desiata 10%, obed 35%, olovrant 10%, večera 25% z celodenného príjmu energie a živín.
Ako mám dieťa presvedčiť aby jedlo ovocie a zeleninu?
Zelenina a ovocie sa žiaľ neobjavujú každodenne v televíznych reklamách, a tak je len na nás rodičoch, aby sme silou osobnosti a nenútenou formou boli schopní urobiť z ovocia a zeleniny žiadané jedlo.
Najdôležitejší je príklad. Dieťa sa správa a reaguje tak, ako to vidí doma u rodičov. Ak večer pri televízii rodičia jedia sladkosti a čipsy, dieťa bude mať chuť práve na tieto jedlá. Keď však uvidí, že mamina a oco pojedajú drobné kúsky jabĺčka, mesiačiky pomaranča, mandarínky, chrumkavé karotky alebo kúsky banána, zoberie si aj ono, bez toho, aby sme mu museli vnútiť do rúk celé jablko, alebo iné ovocie.
Deti môžeme naučiť jesť ovocie hravou formou, ktorá závisí len od fantázie každého rodiča. Nerozprávajme pred deťmi o vlastnom odpore k niektorým jedlám. Ak nám nechutí ovocie a zelenina, neznechucujme ho aj deťom, veľmi dobre si to zapamätajú a vrátia nám to aj s úrokmi. Pri pojedaní strúhanej mrkvy s citrónom, jabĺčkom alebo ananásom spomínajte pred deťmi na svoje detstvo, na pozitívne zážitky a pekné spomienky, ktoré si vaše dieťa zapamätá a bude chcieť zažiť to isté čo mamina a tatino. Vyhýbajte sa zdĺhavým prednáškam a vysvetľovaniu o dôležitosti ovocia a zeleniny pre zdravie a rast detí. Je to oveľa menej účinné ako vzor, ktorý dieťaťu dávate.
Aké tekutiny a koľko by mali deti denne piť?
Do správneho pitného režimu detí patria stolové vody, minerálne vody s nízkym obsahom sodíka zmiešané so stopercentými džúsmi v pomere dva diely minerálky a jeden diel džúsu, čaje bez kofeínu, nesladené ovocné čaje, voda zmiešaná s čerstvo vytlačenou šťavou z ovocia alebo s prírodnými sirupmi a čistá voda. Najvhodnejšie je nápoje obmieňať.
Deti obyčajne nemávajú pocit smädu, preto sú vo zvýšenej miere vystavené nebezpečenstvu z hľadiska dehydratácie. Deti sú mimoriadne citlivé na stratu vody a znášajú ju oveľa horšie ako dospelí. Množstvo potrebných tekutín sa mení v závislosti od veku, prostredia a fyzickej aktivity. Dojča v prvých mesiacoch života potrebuje až 150 ml na kilogram hmotnosti. Päťkilogramové bábätko by teda malo prijať trištvrte litra tekutín denne. Ročné desaťkilogramové batoľa asi 1,5 litra. V ďalších rokoch je potreba tekutín asi 10 percent hmotnosti. Školáci by denne mali vypiť až dva litre tekutín.
Moje dieťa odmieta jesť niektoré potraviny, čo s tým?
Všetci dobre vieme, že naše chute sa menia, a často krát jedlo, ktoré sme v detstve nemohli ani vidieť, v neskoršom resp. dospelom veku priam vyhľadávame. Preto nikdy nenúťme deti nasilu do jedla. Bude to mať opačný efekt, ako by sme si želali. Dieťa bude jedlo odmietať, nie preto, že mu nechutí, ale zo samotného vzdoru. Bude vedieť, že sa hneváte, a takto si môže vynucovať vašu pozornosť, bude mu robiť dobre, že je stredobodom pozornosti a celá rodina sa točí okolo neho a jeho stravovania. Jedlo sa môže stať zdrojom detského vydierania, keď si bude dieťa klásť podmienky: „Ak to zjem kúpiš mi barbinu,...pôjdeme na kolotoče...“ Vydieraniu nesmieme podľahnúť.
Nenúťme dieťa do jedla, možno vôbec nie je hladné. Nenahrádzajte jedlo ihneď keksíkom, koláčikom alebo inou sladkosťou. Dieťa si veľmi rýchlo uvedomí, pred kým stačí povedať, že mu nechutí, alebo nie je hladné, a dospelý mu ihneď ponúkne nejakú mlsku. Pre dieťa ide o signál, že dostane vždy, čo chce. Radšej vyčkajte a ponúknite mu to isté ohriate jedlo neskôr. Pri jedle buďte dôslední. Ako naše staré mamy vravievali „hlad je najlepší kuchár“, čo platí dodnes. Nedovoľte, aby vaše dieťa určovalo, čo sa bude a nebude variť a jesť. Dieťa musí vedieť, že to je úloha rodičov. Nevarte jedlá, ku ktorým má vaše dieťa viditeľný odpor. Snažte sa však variť pestrú stravu, aby si malo možnosť zvykať postupne aj na nové chute.
Čo mám robiť keď má moje dieťa nadváhu?
Je dôležité rozlišovať, či ide od nadváhu z nezdravého stravovania, alebo či dieťa trpí nejakou poruchou somatického charakteru. Tento text je zameraný na nadváhu z nezdravého stravovania.
O problémoch, ktoré nadváha spôsobuje netreba hovoriť, je potrebné sa nad nimi zamyslieť. Je veľmi zriedkavé, ak trpí nadváhou len jeden člen rodiny. Zvyčajne ide o jav, ktorý postihuje celú rodinu, alebo jej väčšiu časť. Hlavnou a často jedinou témou rozhovorov doma je otázka „čo budeme variť, čo budeme jesť“?
Nevyhnutné je zmeniť životný štýl rodiny. Ak je v rodine len jeden člen trpiaci nadváhou, je nevhodné ho pri stravovaní izolovať. Treba spoločne s ním zmeniť stravovacie návyky. Slová ako „ to ty nemôžeš, si tučný!“, alebo „ teraz sa nepozeraj, my si dáme ešte krémeš“, sú absolútne nevhodné. Všetci by sme mali nenápadne povzbudzovať a pozitívne motivovať dieťa, aby nemalo pocit zahanbenia, poníženia a neustáleho prekračovania hraníc. Dieťa musí vedieť a najmä vidieť, že všetci sa stravujeme rovnako, dávame si na tanier menšie porcie, jedlo nezapíjame Coca-Colou ale minerálkou, a pocity hladu zaháňame jabĺčkom respektíve iným ovocím.
Nikdy nedávajte dieťaťu iný vzor, ako by malo vyzerať. Môže nadobudnúť pocit, že ho nemáte radi také aké je.... Môže si práve tieto pocity neistoty a straty bezpečia kompenzovať jedlom. Aj keď vyslovíte pred dieťaťom túžbu, aby schudlo, musíte mu dať jedným dychom najavo, že ho máte radi. Snažte sa spoločne meniť stravovacie návyky, spoločne športovať, spoločne tráviť voľný čas. Nenúťte dieťa do vrcholových výkonov, aby ste mu športovanie neznechutili. Spoločne strávené chvíľky v prírode, na horách, na kúpalisku alebo pri akomkoľvek pohybe majú blahodarný vplyv tak na zdravie, posilnenie imunitného systému, redukovanie nadváhy, ale aj na utužovanie vzťahov v rodine, a bezkonfliktnú komunikáciu. Nekupujte množstvá sladkostí, čokolády, cukríky do zásoby. Dieťa to bude lákať, a málokto odolá vábivému obalu. Občas a v malých množstvách môže zjesť aj naše dieťa s nadváhou kúsok čokoládky, cukrík, alebo inú malú sladkosť bez pocitu viny a zásadných porušení pravidiel.
Ako motivovať dieťa, aby malo chuť k jedlu?
Dieťa sa dá najlepšie motivovať vlastným príkladom. Dodržiavajte pravidlá a neponúkajte sladkosti a keksíky namiesto polievky alebo hlavného jedla. Dieťa si tento váš ústupok rýchlo zapamätá a bude vás citovo vydierať. Vydržte pri svojich zásadách, vyplatí sa!
